Väzby, ktoré spájajú: William Welch Deloitte, železnice a zrod profesionálneho účtovníctva

Dňa 1. decembra 1856 prišiel na adresu 4 Lothbury v Londýne list, v ktorom Williama Welcha Deloitte informovali, že bol vymenovaný za účtovníka spoločnosti Great Northern Railway. W. W. Deloitte, ktorý mal v tom čase 38 rokov, bol poverený vyšetrovaním jednej z najväčších finančných kríz v Anglicku v 19. storočí.

Nikto nebol na túto zákazku lepšie pripravený.

W. W. Deloitte sa narodil vo februári 1818 v Londýne. Zo školy odišiel ako pätnásťročný (v tých časoch už dvanásťročné deti pracovali 12 hodín denne) a zamestnal sa u Úradného správcu konkurznej podstaty mesta Londýn. Po dlhoročnom zdokonaľovaní sa vo svojom remesle si 23. apríla 1845 otvoril kanceláriu ako nezávislý účtovník.

Pre mladého účtovníka to bolo priaznivé obdobie. Britská ekonomika rýchlo expandovala a v dôsledku toho aj počet ľudí, ktorí sa ocitli vo finančných ťažkostiach. Už počas prvého roka podnikania mal Deloitte takmer 100 klientov, pričom mnohých z nich čakal konkurzný súd. Deloitte sa však zaoberal aj podstatnejšími záležitosťami: Jeho spolužiak bol partnerom vo firme, ktorá vyrobila prvý transatlantický telegrafný kábel, vďaka čomu pôsobil Deloitte ako účtovník pre viacero veľkých káblových spoločností.

V roku 1849 bol Deloitte vymenovaný za účtovníka jednej z prvých akciových spoločností v Británii, Great Western Railway. Vymenovanie, ktoré sa uskutočnilo v čase, keď hodnota akcií spoločnosti klesala, malo „vzbudiť všeobecnú dôveru“ vo vedenie železnice. Deloitte bol prvým nezávislým účtovníkom verejnej spoločnosti.

Toto vymenovanie využil na získanie zákaziek v ďalších rastúcich odvetviach vrátane dokov, banských závodov, železiarní, hotelov, bánk, poisťovní, novín a iných železníc vrátane spoločnosti Great Northern.

Nezaujímal ho len vlastný úspechu a úspech jeho firmy. Po prijatí zákona o železničných spoločnostiach v roku 1867 pomáhal vytvárať formuláre pre vykazovanie účtov železníc a pôsobil ako pôvodný člen rady Inštitútu účtovníkov a zároveň ako štvrtý viceprezident a piaty prezident jeho nástupcu, Inštitútu autorizovaných účtovníkov v Anglicku a Walese.

Do dôchodku odišiel v roku 1897, rok pred smrťou, ako „najstarší aktívny účtovník“ a ako šéf jednej z popredných firiem v Londýne s približne 70 zamestnancami. Jeho organizácia – a meno – žijú ďalej.