Preskočiť na hlavný obsah

Na transformáciu v súvislosti s AI je pripravená menej ako polovica slovenských a českých firiem. Problémy majú aj s novou legislatívou o vykazovaní informácií o ESG

BRATISLAVA 10. apríla 2024 – Viac ako 80 % spoločností nemá spoľahlivé metriky na meranie sociálnej zložky ESG, ktoré určuje nová európska smernica CSRD. Menej ako tretina spoločností má jasnú predstavu o tom, ako nastaviť procesy vykazovania informácií o ESG. Vyplýva to z analýzy Trendy v oblasti ľudského kapitálu 2024, ktorú vypracoval Deloitte. Slovenské a české spoločnosti majú problémy aj s integráciou umelej inteligencie (AI) a nastavením spolupráce medzi ľuďmi a technológiami. Kľúčovú úlohu budú podľa nich zohrávať predstavivosť a ďalšie zručnosti, ktoré však u zamestnancov rozvíja len 43 % z nich. Spoločnosti sa okrem toho čoraz viac zaoberajú otázkami transparentnosti a dôvery, ako aj témou mikrokultúr, teda rozdielnej kultúry a dynamiky jednotlivých tímov v rámci jednej organizácie.

Spoločnosti nie sú pripravené na novú legislatívu o vykazovaní informácií o ESG

Slovenské a české firmy čakajú už v budúcom roku nové pravidlá vykazovania informácií o ESG, ktoré určuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (Corporate Sustainability Reporting Directive – CSRD). Hoci 93 % slovenských a českých spoločností považuje ľudský faktor v rámci udržateľnosti za dôležitý, len 58 % je pripravených na tento trend reagovať. 

„Rastúci dôraz na environmentálne a sociálne aspekty a aspekty správy a riadenia (ESG aspekty) podnikania je jedným z najvýraznejších trendov, ktoré v poslednom čase pozorujeme. Faktory ESG nie sú len pekným doplnkom podnikania, ale sú čoraz dôležitejšie pre dlhodobú udržateľnosť a konkurencieschopnosť spoločností. Len 19 % spoločností, ktoré sa zapojili do našej celosvetovej štúdie, dokáže merať sociálnu zložku ESG a len tretina z nich má plán, ako tieto metriky nastaviť,“ vysvetľuje Zuzana Kostiviarová, expertka Deloitte na ľudský kapitál.

Podľa novej legislatívy budú spoločnosti povinné sledovať a vykazovať metriky týkajúce sa vplyvu na zamestnancov. Ide napríklad o údaje o rozmanitosti, rovnosti a inklúzii, ktoré sa týkajú zastúpenia žien a rôznych vekových kategórií vo vedení, rozdielov v odmeňovaní žien a mužov alebo informácie o vplyve práce na zdravie zamestnancov či porušovanie ľudských práv.

Spoločnosti nereagujú na transformáciu v súvislosti s AI

V súvislosti s rýchlym vývojom v oblasti umelej inteligencie si spoločnosti u zamestnancov čoraz viac cenia schopnosti, ako napríklad zvedavosť, empatia a kreativita. Rozvoj predstavivosti považuje za dôležitý až 89 % slovenských a českých spoločností. Len dve pätiny z nich však v tejto oblasti skutočne podnikajú konkrétne kroky. 

Pri rozvíjaní predstavivosti a ďalších mäkkých zručností sa firmy stretávajú s prekážkami na strane zamestnancov, ako napríklad nepochopenie témy, neschopnosť sústrediť sa alebo nedostatok zdrojov a investícií. 

„Úloha umelej inteligencie a schopnosť spoločností využiť nové možnosti spolupráce medzi ľuďmi a technológiami bude v budúcnosti kľúčovým faktorom úspechu. Spoločnosti, ktoré úspešne integrujú prvky umelej inteligencie do svojich procesov a služieb, môžu získať konkurenčnú výhodu na trhu. AI môže zefektívniť procesy, zlepšiť produkty a služby a zabezpečiť spoločnosti lepšiu pozíciu na trhu v porovnaní s konkurenciou,“ zdôrazňuje Z. Kostiviarová. 

Kľúčová úloha dôvery 

Spoločnosti zaraďujú dôveru a transparentnosť medzi tri najdôležitejšie faktory, ktoré budú mať v tomto roku najväčší vplyv na ich úspech. Za dôležité ich považuje 92,3 % respondentov slovenských a českých spoločností. 
„Spoločnosti by mali po dôkladnom zvážení sprístupniť svojim zamestnancom informácie o prioritách a cieľoch vedenia. Mali by s nimi zdieľať aj finančné a prevádzkové údaje týkajúce sa fungovania spoločnosti, rozhodovacieho procesu vedenia alebo spôsobu rozhodovania o odmenách a ďalších témach týkajúcich sa zamestnancov. Bez týchto komplexných zmien nevznikne dôvera zo strany zamestnancov,“ uvádza Z. Kostiviarová. 

Ďalším trendom pre zamestnancov je téma mikrokultúr vo firemnom prostredí. Ide o jav, keď v rôznych oddeleniach tej istej organizácie vznikajú rôzne interné kultúry so špecifickou dynamikou. Podpora a udržiavanie rôznych mikrokultúr v rámci jednej spoločnosti kladie veľké nároky na manažérov a členov viacerých tímov. Na druhej strane to umožňuje lepšie reagovať na rozmanité potreby pracovníkov s rôznymi špecializáciami.Deloitte sa dlhodobo zaoberá práve problematikou firemnej kultúry. Spolu s ďalšími tromi piliermi, medzi ktoré patria firemná stratégia, riadenie a finančné výsledky, produktivita a inovácie, sa na ňu zameriava napríklad aj v rámci ocenenia Slovakia Best Managed Companies, ktoré hodnotí kvalitu riadenia popredných slovenských súkromných spoločností. Trend mikrokultúr vníma ako dôležitý 87,7 % slovenských a českých firiem, ale viac ako polovica z nich nie je pripravená efektívne reagovať na tento trend. Inšpirovať sa môžu napríklad spoločnosťami, ktoré získali ocenenie Slovakia Best Managed Companies.