Zavedením nového pravidla o obmedzení úrokových nákladov došlo k zavŕšeniu transpozície prvej smernice ATAD  do slovenských právnych predpisov. Podstatou pravidla je zamedzenie erózii základu dane a presunu zisku do zahraničia cez obmedzenie nadmerne vysokých úrokových platieb. Zavedenie týchto pravidiel len ďalej reflektuje aktuálny trend, ktorým je daňové zvýhodňovanie financovania činností z vlastných zdrojov daňovníka pred jeho cudzími zdrojmi, ktorého ďalším vyústením môže byť v budúcnosti aj implementácia smernice na podporu kapitálového financovania - DEBRA  (debt equity bias reduction allowance). 

Limitácia úrokových nákladov sa uplatní u daňovníkov, ktorých suma čistých úrokových nákladov, ktorá predstavuje kladný rozdiel medzi úrokovými nákladmi a úrokovými výnosmi, presiahne čiastku 3 000 000 eur. Daňovník bude v takom prípade povinný zvýšiť základ dane o čisté úrokové náklady presahujúce 30 % hodnoty ukazovateľa tzv. daňovej EBITDA.

Na účely limitácie nákladových úrokov sa daňová EBITDA za príslušné zdaňovacie obdobie vypočíta ako úhrn základov dane daňovníka zvýšený o čisté úrokové náklady a uplatnené daňové odpisy.

Nové pravidlo o obmedzení úrokových príjmov sa bude uplatňovať prednostne pred pravidlami nízkej kapitalizácie (§21a zákona o dani z príjmov), pričom v prípade, ak dôjde k ich uplatneniu, pôvodné pravidlá nízkej kapitalizácie sa už neuplatnia. Sumu čistých úrokových nákladov nezahrnutých v dôsledku uplatnenia pravidiel bude možné odpočítať od základu dane v nasledujúcich piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, pričom celková výška čistých úrokových nákladov zahrnutých do základu dane v každom zdaňovacom období nebude môcť presahovať limit 30% daňovej EBITDA.

Pravidlo o obmedzení úrokových nákladov nadobudne účinnosť až od 1. januára 2024 a limitácia sa bude aplikovať na úrokové náklady plynúce zo zmlúv uzatvorených po 31. decembri 2023, vrátane dodatkov uzatvorených k starším zmluvám po 31. decembri 2023.

Zákon o dani z príjmov zavádza definíciu významnej kontrolovanej transakcie, za ktorú sa bude považovať právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého v príslušnom zdaňovacom období jedna alebo viac  závislých osôb dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur, pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa bude považovať aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 eur. Účelom tejto úpravy je zníženie administratívnej záťaže malých podnikateľov pri transakciách s nízkou hodnotou. 

Od 1.1.2023 bude zákon o dani z príjmov upravovať postup správcu dane v situácii, keď cena použitá daňovníkom v transakcii so závislou osobou nebude zodpovedať princípu nezávislého vzťahu. Správca dane bude mať možnosť určiť príslušný rozdiel podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených nezávislých porovnateľných hodnôt. Pokiaľ daňovník preukáže, že vzhľadom na okolnosti prípadu je vhodnejšia úprava na inú hodnotu v rámci rozpätia nezávislých hodnôt, základ dane sa upraví podľa tejto hodnoty.

Novelou zákona sa mení postup predkladania dokumentácie k transferovému oceňovaniu. Daňovník môže predložiť dokumentáciu prvotne v cudzom jazyku a následne, ak bude správca dane požadovať dokumentáciu (prípadne jej časť) aj v štátnom jazyku, má možnosť vyzvať daňovníka. Daňovník bude povinný v lehote do 15 dní odo dňa doručenia takejto výzvy predložiť dokumentáciu aj v štátnom jazyku.

Tvorba daňových opravných položiek a daňovo uznateľného odpisu pohľadávok:

Novela zákona reaguje na zavedenie inštitútu verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie , ktorým bolo ako jedno z reštrukturalizačných opatrení zavedené aj odpustenie, resp. čiastočné odpustenie záväzku (pohľadávky). Takéto odpustenie pohľadávky v preventívnej reštrukturalizácii je u veriteľa porovnateľné s inými špecifickými situáciami odpisu pohľadávky uvedenými v § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov a z uvedeného dôvodu bude v rozsahu, v akom je záväzok podľa potvrdeného plánu odpustený, u veriteľa daňovým výdavkom.

Zároveň novelizovaný zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi zahrnúť tvorbu opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkovi v preventívnom reštrukturalizačnom konaní do daňových výdavkov obdobne, ako je tomu v prípade pohľadávok voči dlžníkovi v tzv. klasickej (úpadkovej) reštrukturalizácii.

V súlade s novelou zákona o dani z príjmov bude od 1. 1. 2023 správca dane registrovať daňovníkov na daň z príjmov právnických osôb z úradnej moci na základe údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a to tie, ktoré boli, resp. budú exportované do tohto registra zo zdrojových registrov, ktorými sú obchodný register a živnostenský register. Uvedeným krokom by tak malo dôjsť k administratívnemu zjednodušeniu pre novozaložených daňovníkov, ktorí by tak nemali sami žiadať o registráciu k dani z príjmov právnických osôb na predpísanom tlačive správcu dane, ako tomu bolo podľa právneho stavu účinného do 31.12.2022. 

V dôsledku prijatia medzinárodného štandardu finančného výkazníctva IFRS 17 - Poistné zmluvy, sa menia ustanovenia upravujúce zahrňovanie technických rezerv vytváraných v poisťovníctve do daňových výdavkov. 

Vzhľadom na to, že poisťovne by na základe uplatnenia IFRS 17 nemali ďalej vykazovať technické rezervy, ale budú vykazovať záväzky z poistných zmlúv predovšetkým na základe diskontovaného cash-flow, tieto by už nemali spĺňať definíciu rezervy, a tak ako iné záväzky, budú daňovým výdavkom v súlade s účtovníctvom.

Zároveň, v dôsledku prvotnej implementácie štandardu IFRS 17 v dôsledku zmeny účtovnej metódy, zmeny vykázané vo vlastnom imaní, ktoré by mali vplyv na zdaniteľné príjmy alebo daňové výdavky budú môcť poisťovne zahrnúť do základu dane rovnomerne, maximálne počas obdobia troch zdaňovacích období.

Pozmeňujúcim návrhom došlo v oblasti medzinárodného zdaňovania k rozšíreniu zdaniteľnosti príjmov zo zdroja na území Slovenskej republiky o výnosy z dlhopisov (okrem štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok), ktoré sú uhrádzané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou. Uvedená úprava by sa mala dotknúť predovšetkým podnikových dlhopisov, ktoré tuzemskí emitenti emitovali na zahraničných trhoch. Daň z uvedených príjmov by sa mala vysporiadať na území Slovenskej republiky daňou vyberanou zrážkou, pričom zrazenú daň bude možné u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou – právnickej osoby považovať za preddavok na dani.

Aby novela nadobudla účinnosť, musí ju ešte podpísať prezidentka Slovenskej republiky.

Dátum: 6. 12. 2022