Systém EU ETS určuje cenu emisií oxidu uhličitého a každoročne znižuje strop emisií v konkrétnych odvetviach hospodárstva. Reforma schválená v rámci balíka Fit for 55 má za cieľ ešte viac posilniť tieto ambície pomocou rýchlejšieho znižovania emisných kvót v systéme. EU ETS sa rozšíril o námornú dopravu a bol vytvorený samostatný systém EU ETS II pre budovy a cestnú dopravu, ktorý začne fungovať od roku 2027. V sektore letectva sa postupne od roku 2024 do roku 2026 rušia bezodplatné kvóty v súlade s globálnym mechanizmom kompenzácie a znižovania emisií uhlíka pre medzinárodnú leteckú dopravu (CORSIA), čo znamená, že s kvótami sa bude obchodovať  v plnom rozsahu od roku 2026.Taktiež tieto opatrenia zahŕňajú zvýšenie finančných prostriedkov určených na Modernizačný fond a Inovačný fond. 

Nariadenie stanovuje záväzné národné ciele v oblasti znižovania emisií pre budovy, cestnú a domácu námornú dopravu, poľnohospodárstvo, odpadové hospodárstvo a malé priemyselné odvetvia. V rámci balíka Fit for 55 boli tieto ciele v roku 2023 sprísnené, pričom všetky členské štáty musia do roku 2030 znížiť emisie v týchto sektoroch o 40 % v porovnaní s rokom 2005. Vzhľadom na rôzne východiskové podmienky a kapacity jednotlivých členských štátov sa tieto údaje odvíjajú od ich HDP na obyvateľa a upravujú na zohľadnenie nákladovej efektívnosti.

Výroba a spotreba energie sú zodpovedné za 75 % emisií v EÚ, preto je nevyhnutné urýchliť prechod na ekologickejší energetický systém. Smernica RED II stanoví vyššiu cieľovú úroveň, podľa ktorej by sa do roku 2030 malo 42,5 % energie vyrábať z obnoviteľných zdrojov s dodatočným orientačným navýšením o 2,5 % na 45 %. K tomuto cieľu prispejú všetky členské štáty a navrhnú sa konkrétne ciele v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov v doprave, diaľkovom vykurovaní a chladení, budovách a priemysle.

V roku 2023 bola prijatá revidovaná smernica o energetickej efektívnosti, ktorá stanovuje nový cieľ zníženia konečnej spotreby energie v EÚ o 11,7 % do roku 2030. Verejný sektor má ísť príkladom - povinnosť každoročne renovovať 3 % celkovej podlahovej plochy svojich budov na stimulovanie tzv. vlny obnovy, tvorbu pracovných miest a znižovanie spotreby energie a nákladov daňových poplatníkov.

Prísnejšie normy emisií CO2 pre osobné automobily a dodávky urýchlia prechod na mobilitu s nulovými emisiami tým, že budú vyžadovať zníženie priemerných emisií z nových automobilov od roku 2030 o 55 % pri nových automobiloch, o 50 % pri nových dodávkach a od roku 2035 o 100 % oproti úrovniam z roku 2021. V dôsledku toho budú všetky nové vozidlá registrované od roku 2035 produkovať nulové emisie. Okrem toho členské štáty musia rozširovať infraštruktúru pre tankovanie alternatívnych palív a nabíjanie na hlavných diaľniciach v pravidelných rozostupoch.

Nariadenie stanovuje celkový cieľ EÚ v oblasti odstraňovania oxidu uhličitého prostredníctvom čistých záchytov, ktorý zodpovedá 310 mil. ton emisií CO2 do roku 2030. Do roku 2035 by sa EÚ mala snažiť dosiahnuť klimatickú neutralitu v odvetviach využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva. Členské štáty sú povinné si v období 2026-2030 stanoviť záväzné vnútroštátne ciele na rok 2030 na zvýšenie čistých záchytov. Stratégia EÚ v oblasti lesného hospodárstva predpokladá okrem iného do roku 2030 vysadenie troch miliárd stromov v celej Európe.

Revízia smernice o dani z energie má za cieľ zosúladiť zdaňovanie energetických produktov s politikami EÚ v oblasti energetiky a klímy vrátane podpory čistých technológií a odstránenia zastaraných výnimiek a znížených sadzieb, ktoré v súčasnosti podporujú používanie fosílnych palív. Cieľom nových pravidiel je obmedziť škodlivý vplyv daňovej súťaže v oblasti energetiky, čo pomôže zabezpečiť príjmy členských štátov z ekologických daní, ktoré sú pre hospodársky rast menej škodlivé ako zdaňovanie práce.

Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) zavádza uhlíkové clo na vybrané dovážané výrobky (napríklad oceľ, cement, hliník, hnojivá a elektrinu). Jeho cieľom je zabrániť tomu, aby snaha EÚ o znižovanie emisií viedla k presunu výroby do krajín s menej prísnymi klimatickými štandardmi alebo k zvýšeniu dovozu výrobkov s vysokou uhlíkovou stopou.

Od 1. mája 2025 majú dovozcovia a nepriami colní zástupcovia možnosť požiadať o status tzv. schváleného deklaranta CBAM, ktorý budú udeľovať členské štáty EÚ. Bez udelenia statusu schváleného deklaranta nebude možné od 1. januára2026 dovážať CBAM tovary na colné územie EÚ. 

Európska komisia dňa 26. februára prijala tzv. „Omnibus balík", v rámci ktorého bol predstavený aj návrh na úpravu nariadenia CBAM. Tento návrh zahŕňa  aj nasledovné zmeny:

• zavedenie novej kumulatívnej prahovej hodnoty 50 ton/rok pre dovozcov,
• zjednodušenie procesov spojených s autorizáciou deklarantov,
• zjednodušenie pravidiel pre výpočet emisií;
• posunutie termínu začiatku predaja CBAM certifikátov z 01.01.2026 na 01.02.2027;
• posunutie termínov na podanie CBAM vyhlásenia a odovzdanie CBAM certifikátov z 31.05. na 31.08. 

Navrhované úpravy majú za cieľ zvýšiť efektívnosť CBAM prostredníctvom vylepšených protiopatrení zameraných na obchádzanie a zneužívanie pravidiel. Schválenie sa očakáva na jeseň 2025.

Tento návrh ešte čaká na schválenie Európskym parlamentom a Radou.