Zdravý work-life balans patrí medzi priority mileniálov a generácie Z

Hoci polovica príslušníkov generácie Z (49 %) a väčšina mileniálov (62 %) tvrdí, že práca je po rodine a priateľoch ústredným faktorom ich identity, veľký dôraz kladú na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom (work-life balans), ktorá patrí medzi hlavné kritériá pri výbere zamestnávateľa. V záujme lepšej podpory rovnováhy medzi prácou a súkromím by obe generácie chceli, aby organizácie ponúkali viac pracovných miest a lepšie možnosti kariérneho rastu pre zamestnancov na čiastočný úväzok a flexibilnejší pracovný čas. O tom, že flexibilita je pre súčasné generácie veľmi dôležitá, svedčí aj fakt, že tri štvrtiny respondentov, ktorí v súčasnosti pracujú v hybridnom režime, by v prípade nutnosti vrátiť sa nastálo do kancelárie zvažovali zmenu práce.

„Je dôležité, aby zamestnávatelia porozumeli dnešným mladým ľuďom, ktorí kladú veľký dôraz na work-life balans, pracovnú flexibilitu, udržateľnosť, rovnosť a inklúziu. Firmám, ktoré budú otvorené a nebudú sa báť hľadať nové riešenia, to môže pomôcť udržať si talentovaných zamestnancov, budovať dôveru, zvýšiť produktivitu a následne hodnotu spoločnosti,“ uviedla Ivana Lorencovičová, Managing Partner, Deloitte Czech & Slovak Republic.

Mileniáli a generácia Z stále uvádzajú vysoké životné náklady ako najväčší spoločenský problém. Polovica opýtaných dokonca tvrdí, že žijú od výplaty k výplate, a štyria z desiatich príslušníkov oboch generácií majú popri svojom hlavnom zamestnaní aj vedľajšiu prácu. Približne 60 % mileniálov a príslušníkov generácie Z si zároveň myslí, že ekonomická situácia v ich krajine bude v nasledujúcom roku rovnaká alebo horšia ako v súčasnosti, v dôsledku čoho bude ťažšie, ba celkom nemožné žiadať o zvýšenie platu alebo povýšenie, získať novú prácu alebo väčšiu flexibilitu, kúpiť dom alebo založiť si rodinu.

Veľkým problémom dnešnej doby je stres a 46 % príslušníkov generácie Z a 39 % mileniálov uvádza, že väčšinu času pociťuje stres alebo úzkosť, pričom za hlavné príčiny označuje financie, pravidelnú starostlivosť o rodinných príslušníkov, zlý work-life balans a veľkú pracovnú záťaž. Polovica respondentov navyše tvrdí, že sa z dôvodu vysokého tlaku na pracovisku cítia vyhorení. Mentálne zdravie ovplyvňujú aj sociálne siete. Tie majú na jednej strane negatívny vplyv na opýtaných, ktorí sa pri ich používaní cítia osamelo a neschopne, ale medzi pozitíva patrí, že sa respondenti vďaka sociálnym sieťam vedia ľahšie spojiť s blízkymi a dostať sa k potrebným informáciám o duševnom zdraví.

Rozhodovanie oboch generácií vo veľkej miere ovplyvňuje ich záujem o klímu. Až 60 % opýtaných za posledný mesiac pociťovalo obavy o životné prostredie a zrejme aj preto prijímajú rôzne udržateľné opatrenia – kupujú si elektrické vozidlá alebo sa úplne vyhýbajú jazde autom, stravujú sa vegetariánsky alebo vegánsky, pred rýchlou módou uprednostňujú secondhandy a niektorí sa dokonca rozhodli mať menej detí, respektíve byť bezdetní. Viac ako polovica respondentov navyše tvrdí, že pred prijatím pracovnej pozície skúma vplyv firmy na životné prostredie a každý šiesty opýtaný uvádza, že už zmenil zamestnanie alebo odvetvie z dôvodu obáv o klímu.