Preskočiť na hlavný obsah
Vitajte v Deloitte

Ak sme pre vás vybrali nesprávnu skúsenosť, zmeňte ju vyššie.

Európska komisia navrhla prepracovanie smernice DAC (smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní)

V skratke

• Európska komisia predstavila návrh na prepracovanie smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní („DAC“), ktorý zjednocuje doterajšie znenie smernice a jej novelizácie DAC 1 až DAC 9 do jedného právneho aktu. 

• Návrh prináša cielené zmeny viacerých oznamovacích režimov. Týkajú sa najmä oznamovania cezhraničných usporiadaní podľa DAC 6, povinností prevádzkovateľov digitálnych platforiem podľa DAC 7 a oznamovacích povinností skupín podliehajúcich Country-by-Country Reportingu a globálnej minimálnej dani podľa Pillar Two.

• Zverejnený text je legislatívnym návrhom, ktorý bude predmetom rokovaní členských štátov. Jeho konečné znenie aj predpokladaný termín uplatňovania sa preto ešte môžu zmeniť.

Európska komisia („Komisia“) zverejnila 24. júna 2026 návrh na prepracovanie smernice DAC. Cieľom návrhu je zvýšiť konzistentnosť rámca DAC, zjednodušiť jeho uplatňovanie a zabezpečiť primeranejšie požiadavky pre daňovníkov, sprostredkovateľov, oznamujúce subjekty a daňové orgány. 

Návrh zjednocuje existujúci rámec DAC a jeho doterajšie novelizácie do jedného právneho aktu. Zároveň prináša zmeny zamerané na zjednodušenie vybraných oznamovacích povinností, odstránenie oznamovania s obmedzenou pridanou hodnotou a zlepšenie kvality a využiteľnosti informácií vymieňaných medzi členskými štátmi. Podľa Komisie by sa pritom mala zachovať existujúca úroveň ochrany proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

Hlavné navrhované zmeny oproti súčasnému rámcu DAC približujeme nižšie.

Overovanie daňových identifikačných čísel

Viaceré oznamovacie režimy podľa DAC vyžadujú zhromažďovanie a oznamovanie identifikačných údajov daňovníkov. Správne daňové identifikačné číslo („DIČ“), globálne pomenované ako tax identification number (“TIN”), je dôležité najmä preto, že daňovým orgánom umožňuje priradiť vymieňané informácie ku konkrétnemu daňovníkovi v ich vnútroštátnych databázach.

Návrh predpokladá tieto zmeny:

• Zaviedol by sa centralizovaný nástroj na overovanie správnosti DIČ uvádzaných v oznámeniach podľa DAC.

• Komisia by mala najneskôr do 31. decembra 2030 vytvoriť digitálny a automatizovaný nástroj na overovanie DIČ. Nástroj by bol dostupný daňovým orgánom aj oznamujúcim subjektom, pričom jeho technické parametre by sa stanovili vykonávacím aktom.

• Používanie nástroja zo strany oznamujúcich subjektov by bolo dobrovoľné. Ak by však bolo DIČ overené prostredníctvom nástroja, oznamujúci subjekt by mohol uviesť len obmedzený rozsah identifikačných údajov, konkrétne meno daňovníka a jeho DIČ. Rovnaké zjednodušenie by sa mohlo uplatniť aj pri použití inej rovnocennej služby, ktorá umožňuje spoľahlivé overenie totožnosti daňovníka. 

 

Automatická výmena informácií podľa DAC 1

DAC 1 zaviedla automatickú výmenu informácií medzi členskými štátmi o určitých kategóriách príjmov a majetku.

Navrhujú sa najmä tieto zmeny:

• Rozšíril by sa pojem „dostupné informácie“. Nezahŕňal by iba informácie, ktorými disponujú daňové orgány, ale aj údaje uchovávané v registroch a databázach iných vnútroštátnych orgánov verejnej správy.

• Zo zoznamu údajov podliehajúcich automatickej výmene by sa vypustili informácie o produktoch životného poistenia. Podľa návrhu si túto kategóriu informácií vymieňa len obmedzený počet členských štátov a údaje sa vo významnej miere prekrývajú s informáciami oznamovanými v rámci výmeny informácií o finančných účtoch.

• Rozsah automatickej výmeny by sa rozšíril o informácie o konečných užívateľoch výhod vo vzťahu k nehnuteľnému majetku.

 

Zosúladenie oznamovacích povinností podľa DAC 4 (CbCR) a DAC 9 (Pillar Two)

DAC 4 zaviedla Country-by-Country Reporting („CbCR“) pre vymedzené skupiny nadnárodných podnikov. Tieto skupiny oznamujú daňové a finančné informácie členené podľa jednotlivých jurisdikcií.

DAC 9 zaviedla mechanizmus výmeny informácií súvisiacich s globálnou minimálnou daňou podľa Pillar Two vrátane centralizovaného podávania informačného priznania k dorovnávacej dani (Globe Information Return).

Návrh by priniesol tieto zjednodušenia:

• Skupiny nadnárodných podnikov, na ktoré sa vzťahuje DAC 4 aj DAC 9, by mohli podať jedno spoločné oznámenie za celú skupinu na účely oboch režimov.

• Zmena by odstránila súčasnú duplicitu, pri ktorej môžu byť jednotlivé subjekty skupiny povinné podávať samostatné oznámenia podľa rozdielnych pravidiel a lehôt vo viacerých členských štátoch.

• Oznámenie by sa podávalo na spoločnom formulári a riadilo by sa harmonogramom CbCR. Lehota na jeho podanie by mala uplynúť v posledný deň účtovného obdobia skupiny.

• Po podaní jednému daňovému orgánu by sa oznámenie vymenilo s príslušnými daňovými orgánmi ostatných členských štátov do troch mesiacov od uplynutia lehoty na podanie. Navrhovaná úprava by tak mala znížiť počet duplicitných oznámení a prispieť k jednotnejšiemu postupu v jednotlivých členských štátoch. 

 

Oznamovanie povinnosti prevádzkovateľov digitálnych platforiem podľa DAC 7 

DAC 7 zaviedla oznamovacie povinnosti pre prevádzkovateľov digitálnych platforiem. Tí musia zhromažďovať a oznamovať informácie o určitých predajcoch, ktorí prostredníctvom ich platforiem vykonávajú vymedzené činnosti. Ide napríklad o predaj tovaru, prenájom nehnuteľností, poskytovanie osobných služieb alebo prenájom dopravných prostriedkov.

Navrhujú sa tieto hlavné zmeny:

• Pri predaji tovaru by sa zrušil limit založený na počte transakcií a peňažný limit pre vylúčených predajcov by sa zvýšil z 2 000 eur na 3 000 eur.

• Cieľom je obmedziť oznamovanie údajov o predajcoch s nízkym objemom predaja alebo príležitostných predajcoch, pri ktorých majú informácie podľa Komisie nižšiu relevantnosť na účely hodnotenia daňových rizík.

• Zmena by neodstránila oznamovanie všetkých predajcov tovaru, ale zúžila by okruh predajcov podliehajúcich oznamovaniu v tejto kategórii. Ak bude prijatá, prevádzkovatelia platforiem môžu byť povinní upraviť svoje systémy na monitorovanie a oznamovanie údajov.

• Posilnil by sa aj rámec voči prevádzkovateľom platforiem z tretích krajín, ktorí si neplnia svoje povinnosti. Návrh spresňuje podmienky ukladania sankcií, posilňuje spoluprácu medzi daňovými orgánmi pri riešení prípadov nesúladu a umožňuje vykonávanie súbežných kontrol takýchto prevádzkovateľov. 

 

Prístup daňových orgánov k registrom podľa DAC 5

DAC 5 umožnila daňovým orgánom prístup k vybraným informáciám získavaným na účely boja proti praniu špinavých peňazí. Ide najmä o informácie o konečných užívateľoch výhod a údaje získané pri postupoch starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

Návrh predpokladá tieto zmeny:

• Odkazy smernice DAC na právny rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí by sa aktualizovali tak, aby zohľadňovali novú smernicu a nariadenie v tejto oblasti. Aktualizácia by sa vzťahovala aj na prístup k príslušným registrom a informáciám získaným v rámci postupov starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

• Daňové orgány by získali prístup k novému prepojenému registru nehnuteľností. Tento prístup by mal podporiť výmenu informácií o konečných užívateľoch výhod vo vzťahu k nehnuteľnému majetku.

• Členské štáty by museli zabezpečiť, aby daňové orgány mali prístup k vnútroštátnym dôchodkovým registrom. Cieľom je podporiť automatickú výmenu informácií o dôchodkoch podľa DAC 1 a znížiť rozdiely v rozsahu dostupných informácií medzi členskými štátmi.

Povinné oznamovanie cezhraničných usporiadaní podľa DAC 6

DAC 6 ukladá sprostredkovateľom a v určitých prípadoch aj daňovníkom povinnosť oznamovať vybrané cezhraničné usporiadania, ktoré spĺňajú zákonom stanovené charakteristické znaky (hallmarks). Oznámenéinformácie sa následne vymieňajú medzi daňovými orgánmi členských štátov.

Prepracovanie smernice DAC prináša v tejto oblasti viacero významných zmien:

Cezhraničné usporiadania týkajúce sa subjektov patriacich do pôsobnosti Pillar Two by v zásade nepodliehali oznamovaniu podľa DAC 6, ak by boli splnené stanovené podmienky.

Návrh vychádza z toho, že tieto skupiny už podliehajú minimálnej efektívnej sadzbe dane vo výške 15 % a daňové orgány o nich získavajú rozsiahle informácie prostredníctvom CbCR a informačného priznania k dorovnávacej dani.

Výnimka by sa nevzťahovala na skupiny využívajúce režim označovaný ako „side-by-side“. Pre tieto situácie by sa uplatňovali osobitné pravidlá. 

V súčasnosti začína 30-dňová lehota na podanie oznámenia plynúť odo dňa, keď:

• je usporiadanie sprístupnené na implementáciu,

• je pripravené na implementáciu, alebo

• sa uskutočnil prvý krok jeho implementácie,podľa toho, ktorá z týchto udalostí nastane skôr.

Podľa návrhu by sa lehota predĺžila z 30 na 90 dní a začala by plynúť až uskutočnením prvého kroku implementácie usporiadania. Oznamovacia povinnosť by sa tak už neviazala len na prípravu alebo sprístupnenie usporiadania, ktoré sa napokon nemusí realizovať. 

Návrh reaguje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa vzťahu medzi oznamovacími povinnosťami podľa DAC 6 a ochranou profesijného tajomstva.

Výnimka z oznamovacej povinnosti by sa obmedzila na advokátov a iných odborníkov, ktorí sú podľa vnútroštátneho práva oprávnení zabezpečovať právne zastupovanie. Ostatné profesie chránené vnútroštátnou úpravou profesijného tajomstva by preto nemuseli automaticky spadať do rozsahu tejto výnimky.

Návrh zároveň rozlišuje medzi oslobodením od samotnej oznamovacej povinnosti a povinnosťou informovať inú osobu o tom, že musí splniť oznamovaciu povinnosť. Výnimka z tejto informačnej povinnosti by sa uplatňovala len na obmedzený okruh profesií chránených právnym profesijným tajomstvom. 

Všeobecné charakteristické znaky kategórie A, ktoré sú viazané na test hlavného účelu, by sa vypustili. V nadväznosti na to by sa odstránili aj definície štandardizovaného a individualizovaného usporiadania. Odkaz v charakteristickom znaku C1 na činnosť OECD týkajúcu sa nespolupracujúcich jurisdikcií by sa nahradil odkazom na činnosť skupiny EÚ pre Kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov.

Na rozdiel od skorších úvah by sa test hlavného účelu („main benefit test“) zachoval. Komisia avizuje vydanie nezáväzného usmernenia k jeho uplatňovaniu a k zostávajúcim charakteristickým znakom. 

Komisia pôvodne plánovala riešiť využívanie schránkových spoločností prostredníctvom samostatného návrhu smernice označovaného ako „Unshell“. Keďže sa členským štátom nepodarilo dosiahnuť dohodu o jeho znení, Komisia navrhla tento návrh stiahnuť a vybrané kritériá ekonomickej podstaty začleniť do prepracovaného rámca DAC. 

V aktuálnom návrhu sa predpokladá ďalšie rozpracovanie kritérií ekonomickej podstaty v rámci charakteristického znaku D2 prostredníctvom vykonávacieho aktu Rady. Podrobná diskusia o tom, čo sa má považovať za dostatočnú ekonomickú podstatu, by sa tak oddelila od prijímania samotného prepracovania DAC, aby nebránila postupu v legislatívnom procese.

Čo návrh znamená pre podniky

Prepracovanie smernice DAC nepredstavuje len technické zlúčenie jej doterajších novelizácií. Navrhované zmeny by mohli mať praktický vplyv na skupiny nadnárodných podnikov, sprostredkovateľov, prevádzkovateľov digitálnych platforiem aj ďalšie oznamujúce subjekty.

Niektoré opatrenia, najmä spoločné oznámenie na účely DAC 4 a DAC 9, predĺženie lehoty podľa DAC 6 a zúženie rozsahu oznamovaných predajcov podľa DAC 7, by mohli znížiť administratívnu záťaž. Iné zmeny si však môžu vyžiadať úpravu interných procesov, oznamovacích systémov a postupov na identifikáciu transakcií alebo osôb podliehajúcich oznamovaniu.

Osobitnú pozornosť si bude vyžadovať konečná podoba výnimky z DAC 6 pre skupiny podliehajúce globálnej minimálnej dani podľa Pillar Two, rozsah ochrany profesijného tajomstva a budúce kritériá ekonomickej podstaty. Tieto oblasti môžu mať významný vplyv na praktické určenie toho, či konkrétne cezhraničné usporiadanie podlieha oznamovaniu.

 

Súvislosť s daňovým omnibusom

Návrh na prepracovanie DAC je súčasťou širšieho balíka daňového zjednodušovania, ktorý Komisia predstavila 24. júna 2026. Súbežne s ním zverejnila aj návrh daňového omnibusu, ktorým sa majú zmeniť viaceré smernice EÚ v oblasti priamych daní vrátane smerníc ATAD („Anti-Tax Avoidance Directive“), PSD („Parent-Subsidiary Directive“), IRD („Interest and Royalties Directive“), TDRM („Tax Dispute Resolution Mechanisms Directive“) a FASTER („Faster and Safer Relief of Excess Withholding Taxes Directive“). 

Kým daňový omnibus sa zameriava predovšetkým na hmotnoprávne pravidlá v oblasti priamych daní, prepracovanie DAC sa týka administratívnej spolupráce, výmeny informácií a oznamovacích povinností. Oba návrhy sledujú spoločný cieľ, t. j. znížiť zložitosť pravidiel a náklady na ich dodržiavanie bez oslabenia nástrojov na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

Podrobnejšiemu predstaveniu zmien navrhovaných v rámci daňového omnibusu sa venujeme v samostatnom článku.