Preskočiť na hlavný obsah
Vitajte v Deloitte

Ak sme pre vás vybrali nesprávnu skúsenosť, zmeňte ju vyššie.

Európska komisia predstavila daňový omnibus: návrh zmien šiestich smerníc v oblasti priamych daní

V skratke

• Európska komisia predstavila návrh daňového omnibusu, ktorým chce zjednodušiť vybrané pravidlá EÚ v oblasti priamych daní a znížiť administratívnu záťaž pri cezhraničnom podnikaní.

• Návrh mení šesť existujúcich smerníc a týka sa najmä daňovej uznateľnosti úrokov, pravidiel CFC, cezhraničných reorganizácií, zrážkových daní, riešenia daňových sporov a investícií do výskumu a vývoja.

• Ide o legislatívny návrh, ktorý bude predmetom rokovaní členských štátov. Jeho konečné znenie a následný vplyv na vnútroštátnu legislatívu sa preto ešte môžu zmeniť.

Európska komisia („Komisia“) zverejnila 24. júna 2026 návrh daňového omnibusu, ktorého cieľom je zjednodušiť vybrané pravidlá EÚ v oblasti priamych daní, znížiť administratívnu záťaž a podporiť cezhraničné podnikanie v rámci vnútorného trhu.

Podľa Komisie viedli rozdiely v transpozícii a uplatňovaní daňových smerníc v jednotlivých členských štátoch k fragmentácii pravidiel a zvýšeniu nákladov na ich dodržiavanie. Niektoré ustanovenia zároveň prestali zodpovedať súčasnému daňovému prostrediu, najmä po zavedení pravidiel globálnej minimálnej dane podľa druhého piliera OECD („Pillar Two“) a prijatí smernice FASTER. 

Návrh prináša cielené zmeny týchto šiestich smerníc:

smernice Rady 2003/49/ES o zdaňovaní úrokov a licenčných poplatkov – Interest and Royalties Directive („IRD“),

smernice Rady 2009/133/ES o spoločnom systéme zdaňovania cezhraničných reorganizácií, bežne označovanej ako smernica o daňových fúziách – Tax Merger Directive („TMD“),

smernice Rady 2011/96/EÚ o materských a dcérskych spoločnostiach – Parent-Subsidiary Directive („PSD“),

smernice Rady (EÚ) 2016/1164 proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam – Anti-Tax Avoidance Directive („ATAD“),

smernice Rady (EÚ) 2017/1852 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia – Tax Dispute Resolution Mechanisms Directive („TDRM“) a

• smernice Rady (EÚ) 2025/50 o rýchlejšej a bezpečnejšej úľave pri nadmerných zrážkových daniach – Faster and Safer Relief of Excess Withholding Taxes Directive („FASTER“).

Návrh bude prerokovaný v Rade Európskej únie, ktorá ho môže v priebehu legislatívneho procesu upraviť. Európsky parlament bude mať poradnú úlohu. Komisia predpokladá, že smernica by mohla byť prijatá do konca roka 2027. Následne by členské štáty museli schválené zmeny transponovať do svojich vnútroštátnych predpisov. Zverejnený návrh preto predstavuje začiatok legislatívneho procesu a jeho konečné znenie sa ešte môže zmeniť. 
 
Najvýznamnejšie navrhované zmeny približujeme nižšie. 
 

Smernica ATAD

Smernica ATAD stanovuje minimálne pravidlá proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam pre daňovníkov podliehajúcich dani z príjmov právnických osôb v EÚ. V súčasnosti upravuje najmä obmedzenie daňovej uznateľnosti nadmerných nákladov na prijaté úvery a pôžičky, zdaňovanie pri odchode, pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti, hybridné nesúlady a všeobecné pravidlo proti zneužívaniu.

Návrh daňového omnibusu mení viaceré z týchto pravidiel a zároveň zavádza spoločný rámec pre daňové odpočítanie určitých výdavkov na výskum a vývoj. Zavedenie tejto úpravy by sa premietlo aj do názvu smernice. 

Návrh zavádza minimálny štandard pre odpočítanie vybraných výdavkov na výskum a vývoj s cieľom podporiť investície do výskumu a inovácií v EÚ.

Navrhované pravidlá zahŕňajú najmä tieto opatrenia:

Odpočítanie by sa vzťahovalo na oprávnené výdavky na stroje, zariadenia a iný hmotný majetok používaný priamo na výskum a vývoj alebo na podporu výskumno-vývojových zariadení. Nevzťahovalo by sa na pozemky, obytné priestory ani budovy.

Daňovník by si mohol oprávnené výdavky odpočítať v zdaňovacom období, v ktorom vznikli, alebo v jednom zo štyroch nasledujúcich zdaňovacích období.

Majetok, na ktorý sa odpočítanie uplatní, by sa musel počas nepretržitého obdobia najmenej troch rokov používať úplne a výlučne na činnosti výskumu a vývoja. Pri nesplnení tejto podmienky by sa uplatnená suma mohla spätne zahrnúť do základu dane.

Pri predaji, likvidácii alebo inom prevode majetku by sa vykonala vyrovnávacia úprava podľa hodnoty, za ktorú bol majetok vyradený alebo prevedený.

Výpočet EBITDA na účely pravidla obmedzenia úrokov by sa upravil tak, aby nový režim neovplyvnil výšku daňovo uznateľných nadmerných nákladov na prijaté úvery a pôžičky.

 

Pravidlo podľa smernice ATAD obmedzuje daňovú uznateľnosť nadmerných nákladov na prijaté úvery a pôžičky, spravidla na základe určitého percenta daňovej EBITDA. 

Návrh prináša najmä tieto zmeny: 

Limit vo výške 30 % EBITDA by bol záväzný vo všetkých členských štátoch. Členské štáty by už nemohli uplatňovať nižší percentuálny limit.

Členské štáty by boli povinné zaviesť bezpečný prístav vo výške 3 miliónov eur, a to najneskôr počas prvých troch rokov od nadobudnutia účinnosti smernice. Táto suma by sa každoročne indexovala podľa inflácie.

Z pravidla by sa vylúčili určité nízkorizikové úvery od nezávislých tretích strán, ak by boli použité výlučne na financovanie vlastnej činnosti dlžníka. Vylúčenie by sa nevzťahovalo na ďalšie poskytovanie finančných prostriedkov prepojeným podnikom, stálym prevádzkarňam alebo iným subjektom skupiny. Súčasná výnimka pre samostatné subjekty by sa zo smernice ATAD vypustila.

Pri výpočte EBITDA by sa pripočítavali aj určité výdavky na výskum a vývoj odpočítané podľa nových pravidiel alebo podľa výhodnejších vnútroštátnych pravidiel.

Daňovník by si mohol v plnej výške odpočítať nadmerné náklady na prijaté úvery a pôžičky v období, v ktorom jeho EBITDA klesne aspoň o 50 % v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

Výnimka pre dlhodobé infraštruktúrne projekty by sa prepracovala na výnimku pre dlhodobé projekty vo verejnom záujme. Dočasná výnimka by sa zaviedla aj pre určité úvery určené na financovanie produktov súvisiacich s obranným sektorom EÚ.

Prenášanie daňovo neuznaných nadmerných nákladov do nasledujúcich období a tzv. group escape rule, ktoré zohľadňuje mieru zadlženia skupiny, by sa stali povinnými.

 

 

Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu (General Anti-Avoidance Rule – GAAR) zaväzuje členské štáty, aby na daňové účely nezohľadnili usporiadania, ktoré nie sú skutočné a ktorých hlavným cieľom alebo jedným z hlavných cieľov je získanie daňovej výhody odporujúcej predmetu alebo účelu príslušných daňových predpisov.

Navrhovaná úprava spresňuje, že GAAR sa má vzťahovať na všetky priame dane ukladané spoločnostiam vrátane zrážkových daní a dorovnávacích daní podľa Pillar Two.

Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Controlled Foreign Corporation – CFC) majú zabrániť presunu príjmov do nízko zdaňovaných kontrolovaných subjektov.

Hlavné navrhované zmeny: 

V súčasnosti môžu členské štáty uplatňovať pravidlá CFC buď na vymedzené kategórie príjmov (model A), alebo na príjmy nízko zdaňovaných kontrolovaných subjektov pochádzajúce z umelých usporiadaní (model B). Návrh predpokladá zachovanie iba modelu A.

Pravidlá by sa zameriavali najmä na pasívne príjmy, ako sú úroky, licenčné poplatky, dividendy, príjmy z finančného lízingu, príjmy z poisťovacích, bankových a iných finančných činností a určité príjmy fakturačných spoločností.

Výnimka by sa uplatnila, ak by relevantné príjmy alebo príjmy z transakcií s prepojenými osobami neprekročili príslušnú hranicu jednej tretiny. Osobitná výnimka by sa zaviedla pre malé a stredné skupiny a určité malé a stredné samostatné subjekty.

Podmienená výnimka by bola dostupná pre subjekty patriace do skupín nadnárodných podnikov alebo veľkých vnútroštátnych skupín, na ktoré sa vzťahuje Pillar Two. Dodatočné podmienky by sa uplatňovali napríklad vtedy, ak sa konečný materský subjekt nachádza v jurisdikcii s kvalifikovaným režimom side-by-side a nízko zdaňovaný subjekt podlieha kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dani bez súvisiacich refundácií alebo finančných výhod.

 

Pravidlá pre hybridné nesúlady neutralizujú daňové rozdiely vyplývajúce z odlišného posúdenia subjektov, finančných nástrojov alebo platieb v jednotlivých jurisdikciách. Návrh predpokladá vypustenie pravidiel týkajúcich sa importovaných hybridných nesúladov zo smernice ATAD.

Smernica o materských a dcérskych spoločnostiach

Cieľom smernice je zabrániť dvojitému zdaneniu cezhraničného rozdeľovania ziskov medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami v rôznych členských štátoch.

Navrhujú sa najmä tieto zmeny:

• Zrušila by sa súčasná požiadavka minimálneho podielu vo výške 10 %. Oslobodenie od zrážkovej dane a pravidlá na zamedzenie dvojitého zdanenia na úrovni príjemcu by sa tak mohli uplatniť na cezhraničné rozdelenia zisku v rámci EÚ bez ohľadu na výšku podielu, ak sú splnené ostatné podmienky smernice.

Do pôsobnosti smernice by sa zahrnuli dôchodkové inštitúcie bez ohľadu na ich právnu formu, a to prostredníctvom osobitnej výnimky z podmienky podliehania dani.

Pôsobnosť smernice by sa rozšírila na určité situácie týkajúce sa stálych prevádzkarní, napríklad na rozdelenie zisku priraditeľného stálej prevádzkarni nachádzajúcej sa v inom členskom štáte než spoločnosť rozdeľujúca zisk.

Členské štáty by vo všeobecnosti nemohli vyžadovať predchádzajúce povolenie alebo administratívne schválenie oslobodenia pri výplate. Systém by bol založený na posúdení splnenia podmienok daňovníkom, následných kontrolách a pravidlách proti zneužívaniu.

Ak by bola zrážková daň vybraná nesprávne, príjemca by mohol podať žiadosť o jej vrátenie najmenej do dvoch rokov od rozdelenia zisku. Členský štát zdroja by mal nadmerne vybratú daň vrátiť do jedného roka od prijatia žiadosti. Pri nedodržaní lehoty by vznikol nárok na úrok.

Členské štáty by mohli zamietnuť daňovú uznateľnosť nákladov alebo strát súvisiacich s držbou podielu iba vtedy, ak prijímajúci subjekt vlastní aspoň 10 % základného imania alebo hlasovacích práv spoločnosti rozdeľujúcej zisk. Maximálna neuznaná suma by bola obmedzená na 5 % dividendy.

Aktualizoval by sa zoznam oprávnených právnych foriem spoločností, pričom Komisia by ho mohla v budúcnosti meniť prostredníctvom delegovaných aktov.

 

Smernica o daňových fúziách

Smernica o daňových fúziách stanovuje spoločné daňové pravidlá pre vybrané cezhraničné reorganizácie vrátane zlúčení, rozdelení, čiastočných rozdelení, prevodov aktív a výmen akcií. Jej cieľom je umožniť kvalifikované reorganizácie bez okamžitého zdanenia kapitálových ziskov, ktoré by inak mohli vzniknúť pri prevode majetku. 

Navrhujú sa tieto hlavné zmeny:

• Definícia zlúčenia by sa rozšírila aj na určité zjednodušené zlúčenia, pri ktorých sa nevydávajú nové podiely alebo akcie.

• Do pôsobnosti smernice by sa zahrnulo rozdelenie odštiepením. Ide o prevod časti majetku a záväzkov spoločnosti na jednu alebo viac prijímajúcich spoločností, pri ktorom protihodnotu nadobúda samotná prevádzajúca spoločnosť, nie priamo jej spoločníci alebo akcionári.

• Smernica by sa rozšírila aj na cezhraničné premeny. Pri splnení podmienok by bolo možné odložiť zdanenie, ak by majetok a záväzky zostali spojené s členským štátom, z ktorého spoločnosť odchádza, alebo so stálou prevádzkarňou v tomto štáte. Cezhraničná premena by automaticky neviedla k zdaneniu na úrovni spoločníka alebo akcionára. Členské štáty by však mohli zdaniť zisk pri neskoršom prevode príslušných podielov alebo cenných papierov.

• Aktualizoval by sa zoznam oprávnených právnych foriem spoločností s možnosťou jeho ďalších zmien prostredníctvom delegovaných aktov.

 

Smernica o úrokoch a licenčných poplatkoch 

Smernica o úrokoch a licenčných poplatkoch upravuje oslobodenie od zrážkovej dane pri vybraných platbách úrokov a licenčných poplatkov medzi kvalifikovanými spoločnosťami v rôznych členských štátoch. 

Hlavné navrhované zmeny: 

• Zrušila by sa požiadavka minimálneho priameho podielu vo výške 25 %. Oslobodenie od zrážkovej dane by sa tak mohlo rozšíriť na platby úrokov a licenčných poplatkov medzi spoločnosťami v EÚ bez ohľadu na výšku ich vzájomného podielu, ak sú splnené ostatné podmienky smernice.

• Členské štáty by vo všeobecnosti nemohli vyžadovať predchádzajúce povolenie alebo administratívne schválenie oslobodenia pri platbe. Uplatnenie oslobodenia by bolo založené na posúdení daňovníka, následných kontrolách a pravidlách proti zneužívaniu.

• Príjemca úrokov alebo licenčných poplatkov by bol povinný informovať platiteľa, ak by prestal spĺňať podmienky oslobodenia.

• Zaviedlo by sa ochranné pravidlo proti dvojitému nezdaneniu. Ak by sa príjemca nachádzal v jurisdikcii, ktorá neukladá daň z príjmov právnických osôb alebo uplatňuje nulovú sadzbu na príjmy z úrokov či licenčných poplatkov, členský štát zdroja by musel uplatniť zrážkovú daň alebo zamietnuť daňovú uznateľnosť platby. Toto ochranné pravidlo by sa týkalo najmä platieb smerujúcich z EÚ do tretích krajín. Výnimky by sa mohli uplatniť napríklad vtedy, ak príjemca podlieha kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dani alebo ak skupina podlieha pravidlám Pillar Two, či rovnocenným modelovým pravidlám OECD.

• Smernica by sa mohla vzťahovať aj na platby úrokov a licenčných poplatkov priraditeľné činnosti stálej prevádzkarne bez ohľadu na to, či sú tieto platby daňovo uznateľné v členskom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.

• Aktualizoval by sa zoznam oprávnených právnych foriem spoločností s možnosťou jeho ďalších zmien prostredníctvom delegovaných aktov.

 

Smernica o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia

Smernica vytvára rámec na riešenie sporov medzi členskými štátmi, ktoré vznikajú pri výklade a uplatňovaní zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a môžu viesť k dvojitému alebo viacnásobnému zdaneniu. Daňovníkom umožňuje využiť konanie smerujúce k vzájomnej dohode a v prípade potreby aj nadväzujúcu fázu riešenia sporu.

Navrhujú sa najmä tieto procesné zmeny: 

• Spresnila by sa definícia „dotknutej osoby“. Ak je rovnakou spornou otázkou priamo dotknutých viacero osôb, každá z nich by sa považovala za dotknutú osobu.

• Postup podávania sťažností by sa zjednodušil v prípadoch týkajúcich sa viacerých subjektov. Každá dotknutá osoba by mohla podať sťažnosť príslušnému orgánu členského štátu svojej daňovej rezidencie. Ak by to bolo povolené, jedna dotknutá osoba by mohla podať sťažnosť aj v mene ostatných.

• Požiadavku na súčasné podanie vo všetkých dotknutých členských štátoch by nahradilo 30-dňové obdobie na vykonanie jednotlivých podaní. Cieľom je odstrániť rozdiely vo výklade požiadavky na súčasné podanie.

 

Smernica FASTER

Smernica FASTER má zrýchliť a zvýšiť bezpečnosť postupov poskytovania úľavy pri nadmerných zrážkových daniach, najmä pri cezhraničných výplatách dividend a v určitých prípadoch úrokov. Zavádza okrem iného elektronické potvrdenie o daňovej rezidencii a zrýchlené mechanizmy úľavy pri zdroji alebo vrátenia dane. 

Daňový omnibus navrhuje tieto zmeny: 

• Pôsobnosť smernice FASTER by sa upravila tak, aby jej postupy zostali dostupné aj v prípadoch, keď sa uplatňuje oslobodenie od zrážkovej dane podľa zmenenej smernice o úrokoch a licenčných poplatkoch alebo smernice o materských a dcérskych spoločnostiach.

• Ak by oslobodenie nebolo možné uplatniť už pri zdroji, úľava by sa mala poskytnúť prostredníctvom mechanizmov FASTER alebo príslušných vnútroštátnych postupov na vrátenie dane.

Čo návrh znamená pre podniky

Hoci konečná podoba pravidiel bude závisieť od rokovaní medzi členskými štátmi, navrhované zmeny by mohli významne ovplyvniť cezhraničné platby, vnútroskupinové financovanie, podnikové reorganizácie, uplatňovanie pravidiel CFC aj daňové zaobchádzanie s investíciami do výskumu a vývoja.

Pre podniky bude dôležité sledovať nielen ďalší vývoj návrhu na úrovni EÚ, ale aj jeho prípadnú transpozíciu do vnútroštátnych predpisov. Viaceré z navrhovaných opatrení by mohli viesť k zjednodušeniu existujúcich postupov, iné však môžu vyžadovať úpravu interných procesov, dokumentácie alebo nastavenia cezhraničných transakcií.

 

Súvisiaci návrh zmien smernice DAC

Daňový omnibus je súčasťou širšieho balíka daňového zjednodušovania, ktorý Komisia predstavila 24. júna 2026. Súčasne zverejnila samostatný návrh na prepracovanie smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní („DAC“). Kým daňový omnibus sa zameriava najmä na hmotnoprávne pravidlá v oblasti priamych daní, návrh prepracovania DAC sa týka administratívnej spolupráce, výmeny informácií a oznamovacích povinností. 

Návrh má zlúčiť doterajšie znenia DAC do jedného uceleného právneho predpisu a zároveň zaviesť cielené zjednodušenia vybraných oznamovacích povinností. Tie sa týkajú napríklad oznamovania cezhraničných opatrení podľa DAC 6 a povinností skupín, na ktoré sa vzťahuje vykazovanie podľa DAC 4 a DAC 9. Aj tento návrh bude predmetom samostatného legislatívneho procesu a jeho konečné znenie sa ešte môže zmeniť. 

Podrobnejšiemu predstaveniu navrhovaných zmien smernice DAC sa venujeme v samostatnom článku.