Železničná doprava
Európska železničná doprava prešla liberalizáciou v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Hoci väčšinu železničných a leteckých spoločností má stále v rukách štát, jednotlivé krajiny umožňujú konkurenciu viacerých dopravcov. Železničný priemysel a jeho dodávatelia neustále zdokonaľujú svoje produkty. Vznikajú nové modely, ako sú napríklad nemecké vysokorýchlostné vlaky ICE 300 s futuristicky ladeným dizajnom. Priamym konkurentom železničnej dopravy sa stáva letecká doprava. Viac než 60 % európskej leteckej dopravy tvorí vnútroštátna doprava alebo medzinárodná doprava v rámci Európy. Podľa odhadov až dve tretiny tvoria lety na krátku vzdialenosť. Ukazuje sa však, že pri cestách do troch hodín je železničné spojenie časovo výhodnejšie než letecké, pretože umožňuje priame spojenie z centra do centra a ponúka spôsob, ako sa vyhnúť preplneným letiskám a oneskoreným letom. Letecké spoločnosti reagujú na tento vývoj znižovaním počtu krátkych letov, pretože dopravu na krátku vzdialenosť vie efektívnejšie zabezpečiť železnica. V marci 2003 došlo k čiastočnej liberalizácii nákladnej železničnej dopravy. V súčasnosti sužujú nákladnú železničnú dopravu mnohé problémy spôsobené najmä nízkymi investíciami do nových dopravných technológií. Kvalitu a presnosť medzinárodnej nákladnej dopravy výrazne ovplyvňuje roztrieštenosť európskych železníc. Európske železnice sa momentálne snažia zabezpečiť intermodalitu a interoperabilitu, ktoré predstavujú dva kľúčové body dopravnej politiky Európskej komisie.